Stres

Čo je stres, aké má príznaky a kedy nastáva

Stres si veľa ľudí zamieňa s nervozitou, napätím alebo nerozhodnosťou, no nejde o to isté. Z hľadiska organizmu ide o prirodzenú reakciu na nejaké podnety, pričom stres nemusí byť iba nevyhnutne negatívny, môže niekedy nabudiť človeka k výkonu.

Stres je chápaný ako obranná reakcia organizmu aj ako psychický stav, pričom táto reakcia a tento stav prebieha na fyziologickej aj psychologickej úrovni

Väčšinou sa jedná o stav vysokého fyziologického alebo psychologického napätia, ktorý má pripraviť organizmus na nejakú akciu a vyvolať aj reakciu

Stres môže byť jednorazový a krátkodobý, alebo aj dlhodobejší

Podľa pôvodu môže byť stres časový alebo na základe nejakej udalosti, napríklad v práci, vo vzťahu a u detí v školskom prostredí a kolektíve. Špecifickým prípadom je stres v tehotenstve u žien. U niektorých ľudí môže byť stres vyvolaný aj zdanlivou drobnosťou, napríklad tým, že stratia kľúče a nevedia ich nájsť, obvykle ide ale o vážnejšie udalosti.

Čo sa týka prejavov, stres má viaceré príznaky, najmä:

Ako najlepšie zmierniť stres a jeho príznaky

Ak chcete zmierniť stres a jeho príznaky, mali by ste využiť dva druhy prostriedkov. Tým prvým je pôsobenie na príčiny stresu a ich minimalizácia a tým druhým je využiť techniky a spôsoby, ako nahromadený stres odbúrať a uvoľniť svoju telo aj myseľ.

Toto sú overené možnosti, ktoré vám na stres pomôžu:

Menej prísnosti: Nikto nehovorí, že treba radikálne zľaviť z nárokov alebo nemať ciele, ale najlepšie eliminujete a zmiernite stres tým, že budete na seba menej prísny. Zvoľte si priority, čo je pre vás najdôležitejšie. Menej sa riaďte aj nárokmi ostatných na vás, nepripúšťajte si príliš k telu kritiku, pozerajte sa na veci s odstupom a menej vážne.

Časový plán vopred: Okrem zníženia nárokov a zvoľnenia tempa je zároveň dôležité mať vopred na deň alebo aj viac dní aspoň zhruba časový plán. Ak vás čakajú nejaké povinnosti, snažte sa ich naplánovať s dostatočným časovým odstupom a medzerami, aby ste ich stíhali aj v prípade omeškania. Nenechávajte si nič na poslednú chvíľu.

Zdravšia životospráva: Žiadny alkohol a ani fajčenie, žiadne jedlá ťažké na spracovanie a na tráviacu sústavu, naopak, veľa ovocia, zeleniny, rýb, orechov a chudého mäsa. Tak by mala vyzerať životospráva, ak sa chcete čo najviac zbaviť stresu a zlepšiť psychickú aj fyzickú vitalitu. Obmedzte aj sladkosti a sladené nápoje, nepreháňajte to s kávou.

Dostatok pohybu: Pravidelné športovanie, cvičenie a fyzická aktivita sú významný faktor v odbúravaní a zmiernení stresu. Každý deň by ste mali chodiť na pravidelné prechádzky do prírody alebo na čerstvý vzduch, pridajte k tomu aj nejaký cielený šport a cvičenie. Najviac sa uvoľníte pri behu, bicyklovaní, plávaní, korčuľovaní a vo fitku.

Voľnočasové aktivity: Uvoľniť treba nielen telo, ale aj myseľ, aj ona má právo na to, aby ste „vypustili“ paru. V tomto prípade vám môžu najviac pomôcť voľnočasové aktivity, koníčky alebo rôzne hobby, pričom by malo platiť, že pôjde o protipól k väčšinovej aktivite počas dňa. Nezabúdajte pri tom ani na sociálny kontakt, ten je tiež veľmi dôležitý.

Spánok a oddych počas dňa: Okrem aktivít netreba zabúdať ani na odpočinok. Ten by mal byť tak počas dňa, ako aj v noci. Dbajte na kvalitný spánok s trvaním aspoň 8 či 9 hodín a to bez prerušenia alebo rušivých elementov. Počas dňa si spravte prestávku na relax, napríklad s joga cvičeniami, počúvaním hudby alebo naopak na oddych v tichu.

Podporné prostriedky: Nie priamo proti stresu, ale skôr na uvoľnenie nervovej sústavy, na upokojenie a zníženie napätia a nervozity, viete využiť aj rôzne bylinky alebo hotové prípravky. Z byliniek pomáha medovka, mäta, valeriána a čaje z nich, dopĺňať treba aj minerály zinok a horčík na nervovú sústavu a prípravky s vitamínom B.

Stres u detí a jeho špecifiká v škôlke a škole

Možno si poviete, že deti predsa nemôžu mať žiadny stres, ale opak je pravdou, môžu a aj majú. Ten prichádza už od raného veku, kedy sa dieťa stretáva s rôznymi podnetmi a ak sa mu nedarí ich spracovať, dochádza v organizme k prvým stresovým reakciám.

Stres u detí má tieto príčiny a špecifiká podľa ich veku:

Ranné detstvo: V rannom detstve zažíva stres dieťa v súvislosti so základnými potrebami, ale aj vývinom, najmä pri chôdzi alebo sociálnej interakcii. V predškolskom veku môže dieťa stres mať v súvislosti so vzdorom voči rodičom a autoritám, kedy sa nechce podriadiť bežnému životu, povinnostiam alebo časovému programu počas dňa.

Škôlka a škola: V škôlke dochádza k prvému osamostatneniu sa dieťaťa od rodiča, čo môže viesť k dlhodobému stresu aj jednorazovým napätým situáciám, napríklad príchod do nového kolektívu alebo nutnosť samostatného vykonávania niektorých úkonov. Neskôr prichádza stres zo školských povinností a nutnosť prispôsobenia sa väčšiemu kolektívu.

Puberta a dospievanie: Stres v puberte sa prekrýva čiastočne so stresom zo školy, no zároveň dochádza k výrazným hormonálnym a fyziologickým zmenám, ktoré môžu stres zhoršiť. Na jeho zmiernenie a uvoľnenie najviac prospieva fyzická aktivita, ktorá dokáže spáliť dostatočne veľa energie a uvoľniť nahromadené napätie zo stresu.

STRES JE BEŽNÝ AJ NA ÚVOD DOSPELOSTI

U detí je stres pomerne bežný aj na úvod dospelosti, najčastejšie sa jedná o obdobie začiatku štúdia na vysokej školy alebo o obdobie začiatku pracovných skúseností. Najlepším riešením je mať podporu a praktickú pomoc rodiny či nejakého blízkeho priateľa.

Stres v tehotenstve, možné riziká a zmiernenie stresu

Ak ide o tehotenstvo, toto obdobie je rizikové pre stres, najmä čo sa týka partnerských nehôd a tiež očakávaní ženy ohľadom pôrodu. Stres môže potom ovplyvniť u ženy trávenie, psychickú pohodu a vitalitu či fyzickú kondíciu a teda aj pocity únavy.

Rovnako tak stres vplýva na kvalitu spánku alebo na nespavosť, ovplyvňuje chuť do jedla, krvný tlak aj krvný obeh, môže spôsobiť bolesti hlavy či migrénu a je tu aj hrozba pôrodných komplikácií, vrátane rizika predčasného pôrodu. Ak ide o vplyv na dieťa, stres ovplyvňuje jeho pôrodnú hmotnosť a zvyšuje riziko nesprávneho vývinu plodu.

Na odbúranie stresu v tehotenstve odporúčame skúsiť:

Najčastejšie otázky o strese

Stres je ako téma mimoriadne zaujímavá a to sa týka aj internetových fór a rôznych diskusií. Muži aj ženy sa pýtajú otázky smerované jednak k zvládaniu stresu, ale aj k rizikovým faktorom a aj na špecifické situácie, najmä u detí alebo pri strese z práce.

Tu sú témy, dotazy a otázky, ktoré sa objavujú najviac:

Kto patrí do najviac rizikovej skupiny z pohľadu stresu?

Ide hlavne o mládež v čase dospievania a potom o ľudí v strednom veku, čiže od 40. roku života. Kým v puberte vplýva na stres aj hormonálna nerovnováha pri dospievaní, ľudia v strednom veku majú stres z prepracovanosti a zodpovednosti za rodinu.

Má stres nejaký vplyv aj na priberanie a hmotnosť?

Áno, má, priberanie zo stresu je pomerne časté a ide o následok prejedania sa, spomalenia metabolizmu a tiež spomalenia spaľovania kalórií a energie. U niektorých ľudí ale môže naopak stres spôsobiť opačný efekt, čiže zrýchlenie trávenia alebo hnačku.

Prejavuje sa stres nejako navonok na koži či vlasoch?

Áno, ale ide už o také príznaky, ktoré indikujú naozaj vysokú mieru stresu, prípadne stres, ktorý je dlhodobejší. Patria sem výskyt rôznych kožných vyrážok, časté svrbenie kože, vznik pupencov a ekzému či dokonca nadmerné vypadávanie vlasov na hlave.

Súvisí nejako spolu stres a depresia? Môže ju ovplyvniť?

Áno, súvis tam je, hlavne ak je stres dlhodobý a nadmerný, vtedy nepriaznivo pôsobí aj na psychickú rovnováhu. Pravidelný a dlhotrvajúci stres patrí k rizikovým faktorom, ktoré môžu ovplyvniť depresívne stavy a zhoršiť depresiu, takže na ňu vplyv má.

Aké riziká a komplikácie môže stres spôsobovať?

Veľa závisí od veku, ale všeobecne platí, že stres zvyšuje riziko infarktu, mozgovej mŕtvice, žalúdočných vredov, zhoršuje krvný obeh, môže spôsobovať migrenózne bolesti hlavy, narušuje trávenie a chuť do jedla a oslabuje imunitu a obranyschopnosť.

Tipy na prevenciu stresu cez zdravší životný štýl a osobný postoj

Stresu síce nie je možné sa vždy a na 100 % vyhnúť, ale platí, že viete ovplyvniť množstvo externých faktorov, ktoré ho spôsobujú, ale rovnako tak aj svoj postoj k okoliu. Kombináciou týchto dvoch prostriedkov je možné dosiahnuť minimalizáciu stresu.

Ideálne je skombinovať dostatok fyzickej aktivity s psychickým odpočinkom, zlepšiť životosprávu a životný štýl a zmeniť svoje reakcie na podnety okolia

Pokiaľ ide o osobný postoj, je dôležité vedieť rozoznávať veci, ktoré sa zmeniť dajú a tie, ktoré treba prijať. Neviete ovplyvniť všetko, ale viete ovplyvniť svoj postoj, ktorý zaujmete k okolitým faktorom a veciam. Rovnako tak môžete zlepšiť časové plánovanie svojich dní a udalostí na viac dní vopred, čím sa dokážete vyhnúť časovému stresu.

Na uvoľnenie stresu pomôže zlepšenie životného štýlu:

Veľmi dôležitý v rámci prevencie a uvoľnenia stresu môže byť aj jedálniček. Vyhýbajte sa ťažkým jedlám, obmedzte príjem tukov, soli, cukru a korenín, naopak, jedzte viac ľahších jedál, najmä ryby, ovocie a zeleninu. Nevynechávajte jedlá, nehladujte, nedržte extrémne diéty a majte pravidelnú stravu. Jedzte pomalšie a bez náhlenia sa.